Jednodielný príbeh - Záchranca s menom Myšlienka

6. února 2012 v 11:37 | ItiZM*
Záchranca s menom Myšlienka

Bolo sychravé ráno, keď sa rodinka malá rodinka Majských zhromaždila pri raňajkách. Vysoká, štíhla ryšavá pani Majská, ktorá vlastnila kníhkupectvo v suteréne paneláka, chcela niečo oznámiť.
"Tak, baby, nadnes som si vzala voľno. Napadlo ma, že s vami strávim pekný deň, keďže sú prázdniny, ale dnes to bohužiaľ nepôjde. Tento sychravý deň prináša správu, ktorú by som vám nebola rada oznámila, ale keď som videla, ako dočítavate posledné knižky z knižnice, určite by ste dnes radi zašli do nášho kníhkupectva, tak vám to poviem." pani Majská pozrela na svoje jediné dcéry: Petru a Dianu, ktoré boli nielen vášnivé čitateľky, ale aj dvojčence. Vydýchla si a pohľad uprela kdesi na chladničku.
" Naše kníhkupectvo pravdepodobne skrachuje. Odkedy otvorili predajňu kníh v nákupnom centre, návštevnosť nám výrazne poklesla, a s ňou bohatstvo v našich pokladniciach, ktoré nám zabezpečuje príjem nových kníh. Do konca tohto roka sa vypredajú všetky dobré a kvalitné knihy, a nám sa nebude vyplácať kupovať knihy po jednej. Preto som sa rozhodla, že dnes pôjdem dať vyrobiť plagáty upozorňujúce na našu predajňu a zajtra alebo v sobotu ich dám rozvešať po meste. Za chvíľu by mala prísť Magda, predavačka v našom obchodíku. Bude tu celý deň, lebo ja musím ísť aj niečo vybaviť a pôjdem aj na nákupy."

Celé raňajky boli tiché, len občas zabrechal Petrin pes Melón alebo niečo povedal Dianin papagáj učenlivý s menom Kokos.

Magda, dvadsaťročná študentka s postavou modelky a krásnymi čokoládovými očami prišla krátko pred deviatou a do trojizbového bytu na dvanástom poschodí hneď prenikol optimizmus, a napätie, ktoré sa počas raňajok mohlo krájať sa teraz rozplynulo, ako keby udrel z jasného neba blesk.
Elegantná a pekná Magda sa totiž vrátila z Francúzka, kde nadobudla vtipný prízvuk, ktorý bol ešte vtipnejší v slovenčine dokonale vrátil rodinke zmysle pre humor.

* * *
Hoci deň s optimistkou Magdou prišiel Petre a Diane vhod, večer sa smútok znovu vrátil. Keď si dievčatá ľahli do postelí, hneď začal premýšľať nad prežitým dňom, čo bolo ich zvykom.

" Čo myslíš, kde sa zamestná mamka, keď kníhkupectvo skrachuje?" opýtala zhovorčivá a milá čiernovláska Diana svojej sestry.
"Vieš, sestrička, nerozmýšľaj nad zajtrajškom, keď dnešok si môžeš užiť. Mamka si určite poradí. Nie nadarmo vyrastala v obchodníckej rodine. Kníhkupectvo nám ostane, veď keď otec žil, s mamou ho kúpili, takže by sme mohli knihy predávať cez internet, hlavne tie staré... alebo by sme ich mohli predať starožitníctvam, ktoré staré knihy zbierajú."
"Nemyslím, že by ich niekto kúpil. Pravda, v starožitníctvach kupujú všetky staré tovary, ale nepredáme ich za vyššiu cenu, akú majú teraz. Keby sme kníhkupectvo zavreli teraz, niečo by sme mohli nechať knižniciam..."
"Alebo by sme sa knižnicou stali my... To by nebol zlý nápad, čo povieš?"
"Nuž, zlý nápad to nie je, to je pravda, ale načo budú nášmu malému mestu dve knižnice? Veď, do hlavnej aj tak chodí málo ľudí, tak si vedľa nej predstav tú našu!"
"No, to je pravda, ale keď pouvažujeme o tomto návrhu..."
"... Dievčatá, spite už, z tlačiarní mi volali, že zajtra ráno budú letáky hotové. Kúpila som ich 1000, tak zajtra skoro ráno vstaneme, pôjdeme po ne a roznesieme ich, dobre? Dobrú noc!"

* * *
Ubehli už tri týždne, a kníhkupectvo pod panelákom navštívilo len 35 ľudí, čo naše dvojčence vedeli presne, keďže si to zapisovali. Okrem toho, že rozniesli všetky letáky, robili dokonca aj pouličný predaj, chodili po domoch a predávali knihy. Letáky lepili stále nanovo, hádzali ich ľuďom do schránok, ale nič.
Len jedno ráno Petra vylepšila svoju myšlienku urobiť z kníhkupectva knižnicu. Vylepšenie vedela len ona a Magda. Spolu hľadali rôzne informácie, chodili spolu po archívoch a internetových stránkach a vykupovali knihy od výmyslu sveta. Svoj nápad neskôr prezradili aj ostatným pracovníčkam kníhkupectva a Diane, ktorá toto vylepšenie už nepokladala ako niečo nemožné.

Jedného dňa, keď mala pani Majská službu za pokladňou sa do kníhkupectva dovalil primátor mestečka a zo záujmom si prezeral všetky knihy nielen pre dospelých, ale aj beletriu pre deti a romány pre tínedžerky.
"Pani Majská, dám vám návrh. Čo keby ste z tohto kníhkupectva urobili aj knižnicu? Mesto by vám rado dalo financie na zväčšenie, a do jednej časti by ste mohli dať knihy na požičiavanie a do druhej na predaj! A taktiež, ak súhlasíte, možno by sa tu mohla skladovať aj veľká kronika mesta, niekde vo vitríne... Tak, čo na to hovoríte?" vtedy sa pani Majská nezmohla ani na slovo. Keď však vyťahovala vizitku kníhkupectva, do rozhovoru sa zapojila Magda, ktorá sa s primátorom dohodla na všetkom, čo bolo treba a už o niekoľko dní sa rozširovala knižnica o nové priestory. Za pár týždňov bolo všetko hotové a na otvorenie obnovenej knižnice sa prišlo pozrieť celé mesto. Už v ten deň si knihy kúpilo viac ako 50 ľudí a do knižnice sa zaregistrovalo viac ako 100 žiakov zo ZŠ a niekoľko desiatok dospelých.
Ešte teraz je táto knižnica populárna, aj keď Magda je už štyridsiatnička a z Petry a Diany sa stali majiteľky knižnice a kníhkupectva, do ktorých sa, len tak mimochodom, presťahoval matričný úrad, kde aj okrem kníh sa predávajú aj vypracované rodinné rodokmene a do knižnice pribudol aj bufet s príjemným občerstvením k čítaniu.
A kedy sa pani Majská dozvedela o Petrinej myšlienke? Hneď na svoje narodeniny, ktoré sa konali v obnovenej knižnici aj s nočným prespaním pre deti.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama